Bl. Zdenka Schelingová
Odkaz bl. Zdenky Schelingovej:
Odpustenie je najväčšia vec v živote
Aj keby sme o jej živote nevedeli nič a zapamätali si len túto
jedinú vetu, stačilo by to. O sile odpustenia a jeho dôležitosti pre
kresťana katolíka sa už napísalo veľa kníh a tejto téme sa venovali mnohí teológovia. Jednoduchá mladá sestra Zdenka Schelingová však dokázala odpustiť svojim katom v okamihu, keď ponížená a dobitá na smrť ležala na betónovej podlahe.
Mučenica komunistického režimu a prvá blahoslavená žena v
našich novodobých dejinách, Cecília Schelingová, sa narodila
na Vianoce v roku 1916 v Krivej na Orave ako desiata z jedenástich detí. Jej rodičia boli podľa svedectiev statoční ľudia
a dali svojim deťom vzornú náboženskú výchovu. Cecília
navštevovala ľudovú školu v Krivej a vieme, že spolužiaci ju
mali radi, pretože bola usilovná, poslušná a rada pomáhala
iným. Keď mala 13 rokov, miestny farár priviedol do Krivej
rehoľné sestry z Inštitútu milosrdných sestier svätého Kríža,
aby mu pomáhali formovať duchovný život v obci. Ich príklad
pomohol rozvoju jej duchovného povolania, ktoré sa u nej
prejavilo veľmi skoro. Už ako 15-ročná vstúpila do materského
domu sestier sv. Kríža v Podunajských Biskupiciach
s rozhodnutím, že zasvätí svoj život láske k Bohu a k blížnemu.
Cecíliini rodičia boli z jej rozhodnutia nadšení a súrodenci hrdí.
Absolvovala školu ošetrovateliek a v noviciáte prijala rehoľné
meno Zdenka. Po zložení prvých sľubov pracovala na internom
oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v
Bratislave, a potom ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v
Humennom. Neskôr sa vrátila do Bratislavy ako laborantka a
asistentka na röntgenologickom oddelení. Chorým, ktorí tu boli
liečení hlavne na rakovinu, sa venovala s príkladnou
obetavosťou a láskou.
Zachraňovala kňazov
Po politickej zmene v roku 1948 začala Komunistická strana v
bývalom Československu kruté prenasledovanie Cirkvi. Veriaci
boli diskriminovaní, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení,
rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia museli odísť na
nútené práce. Sestra Zdenka si uvedomovala potrebu brániť
Cirkev, a preto pomáhala pri príprave úteku väznených
katolíckych kňazov. Jeden pokus bol úspešný, aj keď iba
čiastočne. Začiatkom roka 1952 sa spolupodieľala na
organizovaní úteku kňaza Štefana Koštiala, ktorý sa v Štátnej
nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Podarilo sa
jej to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací
prostriedok.
Po kňazovom úteku sa v nemocničnej kaplnke pod krížom takto
modlila: „Pane Ježišu, za jeho život obetujem môj jediný. Pomôž
mu ostať nažive!“ Tohto kňaza však pri úteku chytili a 19. mája
1952 odsúdili na 19 rokov odňatia slobody. Ale obeta sestry
Zdenky bola prijatá, lebo väzenie prežil a zomrel až keď mal 90
rokov. Druhý pokus o pomoc kňazom bol však neúspešný.
Sestra Zdenka Schelingová uverila informácii agenta štátnej
bezpečnosti, že troch kňazov a troch seminaristov, ktorí sa
liečili v Štátnej nemocnici odvezú na Sibír, kde ich zastrelia.
Útek mal umožniť člen väzenskej stráže za finančnú odmenu.
Celá akcia však slúžila ako pasca, ktorú pripravila Štátna
bezpečnosť.
Obetovala svoj život
Sestru zatkli a kruto mučili. Potápali ju do vody, pokiaľ sa
nezačala dusiť, naťahovali ju po strop a pritom ju bili.
Svedectvo o tom podáva samotná Zdenka.
„Prišla som do väznice, začalo to kopancami. Hodili ma do
jedného koryta so studenou vodou a tam ma jedna veľká noha
tlačila na prsia. Horeznačky som ležala v tej vode, áno, a tlačila
ma na spodok. Ja som sa zadúšala a vlastne som sa topila, ale keď
už videl, že strácam vedomie, tak rýchle tú nohu odstránil a zasa,
keď som sa nadýchala, znovu ma ponoril do tej vody a tak to
zostalo. Tak to išlo celú noc, tie kopance, tá bitka, a potom ma za
vlasy vytiahli z tej vody a ťahali ma do jednej miestnosti na betón.
Tam ma nechali celú noc v tom mokrom rúchu, ja som nevedela
vôbec, či to prežijem, som sa celá chvela, ale prežila som tú noc a
ráno začalo vyšetrovanie. Strhli zo mňa šat a nahú ma zviazali.
Zviazali mi ruky hrubým povrazom, aj nohy a vytiahli ma škripcom
hore až na povalu a zavesili ma na jednu skobu. A takto obnažená,
úplne zničená, uzimená, som visela na tej skobe. Potom prišli traja
chlapi a šľahali ma obuškami, hlava-nehlava, a najviac ma šľahali
na prsiach,“ – povedala Zdenka Schelingová s tým, že tieto
procedúry sa opakovali viackrát denne a práve z týchto
poranení jej vzniklo v prsiach onkologické ochorenie. Ubitá
skoro až k smrti však povedala: „Odpustenie je najväčšia vec v
živote.“
„A viem, že Pán Ježiš si príde pre môj sľub, pretože som sľúbila svoj
život za život kňaza,“ prezradila ešte sestra Zdenka Helene
Wildeovej-Kordovej, s ktorou sa stretla vo väznici na Pankráci,
a ktorej jedinej zverila dôležité podrobnosti, predovšetkým o
utrpení vo vyšetrovacej väzbe. Jej svedectvo sa stalo známym až
po 40-tich rokoch.
Zaopatrená sviatosťami zomrela sestra Zdenka Schelingová v
trnavskej nemocnici ako 38-ročná. V roku 1970 ju Krajský súd v
Bratislave oslobodil spod žaloby pre trestný čin velezrady
a neskôr Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu. Za
blahoslavenú bola vyhlásená v roku 2003 v Bratislave a
pripomenieme si ju v sobotu, 31. júla.
Aká bola sestra Zdenka?
„Sestra Zdenka bola stále pohrúžená do modlitieb. Modlila sa celý
deň od rána do večera, neúnavne. A tak som sa jej opýtala jedného
dňa: „Sestra Zdenka, prosím ťa, za koho sa ty modlíš tak vrúcne?“
A ona mi hovorí: „No v prvom rade sa modlím za tých, ktorí ma
týrali, ktorí ma ponižovali a modlím sa za nich, aby im Boh
obmäkčil srdce, aby sa už nikdy neopakovalo to, čo oni robili so
mnou.“
Odkaz sestry Zdenky
„Bojujme bez oddychu i vtedy, keď nemáme nádej, že zvíťazíme. Čo
je nás po výsledku? Tí sú vždy najviac vyznamenaní, ktorých si Boh
ponecháva pre seba.“
„Nesmútim, keď mi niečo nedajú, čo by mi bolo po vôli. Bože môj,
ty si mi viac ako milý predmet. Stále ďakujem Bohu, že mi dal
odvahu všetko zanechať.“
„Boh nám dáva práve toľko odvahy, koľko trpíme; keď pridá
utrpenie, pridá i milosť.“
„Boh je neustálym svätým prijímaním pre dušu, ktorá vykonáva
jeho vôľu. Poslušní vždy žijú z Boha.“
„Keď si myslím, že niečo potrebujem a nemám to, Boh sa o to
postará. On vie, čo potrebujem. Veľmi dôležité je vedieť sa zbaviť
nepotrebných vecí. Treba však aj vedieť o všetko prosiť.“
„Nechcem byť svätou iba napoly, nebojím sa pre teba trpieť. Len
jednej veci sa bojím – svojej vlastnej vôle. Vezmi si ju, lebo chcem
všetko, čo chceš ty.“
„Za mrakmi je moje milované slnko.“
Zdroj: Ústav pamäti národa, www.zdenka.sk
Modlitba k bl. Zdenke za onkologicky chorých
„Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11, 3).
„Oplatí sa trpieť pre Ježiša. Veľkosť Ježišovho utrpenia mi dáva
pochopiť a oceniť jeho veľkú lásku. Preto i moje bolesti sa musia
celkom stratiť v láske.“ bl. Zdenka
Milovaná Zdenka, ty si bola onkologickou pacientkou. Na
svojom tele si zakúsila zákernosť tejto choroby so všetkými jej
následkami. Prosím ťa o tvoj mocný a účinný príhovor u Pána za
chorého (chorú)... Vypros mu (jej) zázrak uzdravenia z tejto choroby
a milosť, aby aj on (ona) vo svojom utrpení a chorobe vzýval(a)
Pána, a dôveroval(a), že jeho láska ho (ju) nikdy neopustí. Vypros
mu (jej) trpezlivosť a istotu o milujúcej Božej prítomnosti v situácii,
v ktorej sa nachádza. Blahoslavená Zdenka, prosím ťa, vypočuj moju
prosbu a prihováraj sa u Pána Ježiša za zázrak uzdravenia podľa jeho
vôle.
Denná modlitba počas novény
Milosrdný Otče, vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi, nám
zjavuješ svoju lásku a v Duchu Svätom, Tešiteľovi, nás ňou
obdarúvaš. Ďakujem ti za dar života blahoslavenej sestry Zdenky,
ktorá vynikala milosrdnou láskou k chorým a k tým, ktorí trpeli pre
vieru. Na jej príhovor vypočuj moju pokornú prosbu za uzdravenie
chorého (chorej)... Pomáhaj mi, prosím, aby som vždy milosrdne a s
láskou hľadel(a) na chorých, ktorí trpia a potrebujú moju pomoc.
Nech sú pre mňa povzbudením slová pápeža Františka, že čas
strávený po boku chorého je svätý čas. Je oslavou Boha, ktorý nás
formuje na obraz svojho Syna. Daj, aby som aj ja zakúsil(a) tvoje
milosrdenstvo. Prosím ťa o to skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Blahoslavená Zdenka, oroduj za nás!